Pôvodnou vlasťou danielej zveri je oblasť okolo Stredozemného mora, najmä južná Európa a Malá Ázia. Od stredoveku sa táto zver dovážala a aklimatizovala v mnohých štátoch Európy a severnej Afriky. K nám ju doviezli koncom stredoveku a chovala sa predovšetkým vo zverniciach.
Daniele majú na chrbte tmavý pozdĺžny pás a kolo neho po oboch stranách tela biele škvrny v pozdĺžnych radoch. V lete sú sfarbené jasno hrdzavo, spodok chvosta a jeho okolie sú biele. V zime sú sivohnedé: biele škvrny sú nápadné alebo celkom zmiznú.
Danielia zver obýva predovšetkým redšie a teplejšie listnaté lesy, v ktorých sú lúky a čistinky.
Danielica koncom júna máva jedno mláďa zriedkavo dve ktoré zostávajú s matkou celú zimu. Mláďatá sú oddelené v čriede podľa pohlavia. V ruji sa daniele ozývajú charakteristickým hrdelným zvukom a chrapľavým chrčaním a samec si v zemi vyhrabáva plytkú jamu, do ktorej si líha, aby sa ochladil. Pri vyrušení odbieha ,,kozími“ skokmi tak, že vyskakuje do výšky súčasne všetkými štyrmi nohami.